Vyporiadanie majetku medzi manželmi

26.02.2016 12:50

S uzavretím manželstva priamo zo zákona vzniká majetkové spoločenstvo manželov tzv. BSM,  ktoré je špecifické tým, že sa vyznačuje bezpodielovosťou. Čo to znamená?

 

Každý z manželov má k  veciam a majetkovým právam, ktoré sa nadobúdajú od vzniku manželstva každým z manželov  a  spadajú do BSM rovnaký spoluvlastnícky podiel 1/1 k celku.

 

Občiansky zákonník umožňuje zrušenie BSM za trvania manželstva, ak jeden z manželov podniká. Tu treba upozorniť, že  musí ísť o podnikanie fyzickej osoby, za ktoré  sa nepovažuje účasť spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným a ani výkon funkcie štatutárneho orgánu právnickej osoby.

 

V prípade, ak aspoň jeden z manželov v čase uzavretia manželstva podniká, má druhý manžel právo podať na súd návrh na zrušenie BSM. Ochráni sa tým príjem a majetok manžela – nepodnikateľa vo vzťahu k riziku podnikania druhého manžela, ktorý ručí sa záväzky z podnikania celým svojím majetkom.

 

Zákon umožňuje aj zúženie BSM, v rámci ktorého si manželia môžu dohodnúť, ktoré veci a majetkové práva nadobúdajú do režimu BSM a ktorý do výlučného vlastníctva. Toto zúženie  má však účinky len do budúcna, nie spätne na majetok už za manželstva nadobudnutý.

 

Zánik BSM nastáva aj rozvodom manželstva.

So zrušením a zánikom BSM je bezprostredne spojené vyporiadanie majetku, ktorý spadal do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“).

Právna úprava vzniku, obsahu aj rozsahu, či zániku BSM je obsiahnutá v Občianskom zákonníku.

 

Spôsoby vyporiadania

Vyporiadanie BSM je nevyhnutným dôsledkom zániku BSM. Občiansky zákonník upravuje tri základné formy majetkového vyporiadania BSM:

·         Dohoda manželov

·         Rozhodnutie súdu

·         Vyporiadanie BSM priamo zo zákona

 

1.      Dohoda manželov

Prvým a najvhodnejším riešením pre manželov je vyporiadanie BSM dohodou. Tento spôsob sa javí ako najprijateľnejší v tých prípadoch, keď sú manželia schopní a aj ochotní dospieť ku spoločnému konsenzu o ich majetku napriek rozvratu, ktorý zapríčinil pád ich manželstva. Navyše, tento spôsob vzájomného vyporiadania je nepochybne menej finančne náročný než samotné súdne vyporiadanie. A čo viac, takáto dohoda nepodlieha ani schváleniu zo strany súdu. Musí sa však vzťahovať na všetok majetok a na všetky veci, ktoré patrili do BSM, nakoľko sa v opačnom prípade môže niektorý z manželov domáhať súdnou cestou, aby súd vyporiadal aj doteraz nevyporiadaný majetok.

Súd by v takomto prípade rozhodoval o celom majetku a predchádzajúca dohoda manželov by tak stratila svoju platnosť. Pokiaľ ide o formálnu stránky dohody, zákon pre jej platnosť vyžaduje v zmysle § 149a OZ písomnú formu len vtedy, ak predmetom vyporiadania je nehnuteľný majetok, a to vzhľadom na spôsob nadobúdania vlastníctva k nehnuteľným veciam. Samozrejme, z dôvodu právnej istoty je účelnejšie uzatvoriť túto dohodu vždy v písomnej forme, ideálne do troch rokov od zániku manželstva. Aj keď zákon s nesplnením tejto trojročnej lehoty nespája žiadne sankcie, uplynutím spomínanej trojročnej lehoty dochádza k vyporiadaniu priamo zo zákona, ktoré bližšie popisujeme v ďalšej časti textu. Už len pre doplnenie – ak dôjde k vyporiadaniu majetku dohodou, manželia sú si povinní vydať na požiadanie potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, a to v písomnej podobe

2.      Rozhodnutie súdu

Za predpokladu, že sa manželia nedohodli o usporiadaní svojich majetkových pomerov po zániku manželstva rozvodom, do úvahy prichádza vyporiadanie súdnou cestou. Netreba ani spomínať, že táto forma je časovo zdĺhavá a finančne náročná, počnúc už zaplatením súdneho poplatku za podanie návrhu na vyporiadanie BSM na súd hneď na začiatku vo výške 66 €, a ak sa konanie skončí rozsudkom, finálny poplatok súdu bude predstavovať 3% z hodnoty predmetu konania (1% pri súdnom zmieri), najmenej však bude vo výške 66€, najviac vo výške 16.596,50€, čo sú často nemalé sumy, preto rozhodne odporúčame pokúsiť sa dohodnúť mimosúdne. Pri tomto spôsobe vyporiadania súd zisťuje rozsah celého spoločného majetku a jeho hodnotu, a to všetkých vecí osobitne. Ak sa manželia o hodnote jednotlivých vecí nedohodnú, súd zisťuje hodnotu majetku inak, najčastejšie znaleckým posudkom, čím vznikajú ďalšie náklady pre strany navyše. Súd pri tejto forme vychádza zo zásad vyplývajúcich z § 150 OZ, kedy sa má za to, že podiely oboch manželov sú rovnaké.

Okrem toho, každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho osobného majetku vynaložil na spoločný majetok, a súčasne je povinný nahradiť to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Súd rovnako prihliada na záujmy maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a obstarávanie spoločnej domácnosti. Aj keď, ako sme spomínali, vychádza sa zo zásady rovnosti, v praxi nie je možné, aby hodnota vecí rozdelených medzi manželov bola u oboch rovnaká. Preto súd spravidla uloží tomu z manželov, ktorý nadobudol veci vo vyššej hodnote, aby druhému z manželov poskytol adekvátnu finančnú náhradu- tzv. vyporiadací podiel.

3.      Vyporiadanie zo zákona

Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, nastupuje zo zákona fikcia vyporiadania, a teda platí, že pokiaľ ide o hnuteľné veci, manželia sa vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

 

Vyporiadanie dlhov a pohľadávok manželov

Občiansky zákonník exaktne neustanovuje, ako treba vyporiadať pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich bezpodielovým spoluvlastníctvom, nakoľko podľa ustanovenia § 143 OZ do BSM nepatria. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí pod sp. zn. 2 Cdo 113/2007 poukázal na súdnu prax zastávajúcu stanovisko, že v rámci komplexného riešenia majetkových vzťahov sa zásadne vyporiadavajú aj ďalšie spoločné majetkové práva a povinnosti, vrátane spoločných pohľadávok a dlhov s primeraným použitím ustanovení § 149 a § 150 OZ. Predpokladom ich vyporiadania je, že vznikli za trvania BSM, v súvislosti s ich hospodárskym spoločenstvom a že existujú v dobe zániku manželstva.

Ako Vám môžeme pomôcť my ?

Medzi častú agendu našej advokátskej kancelárie patrí aj zastupovanie klientov (nie len pri rozvodoch), ale aj pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Ak ste preto v situácii, v ktorej si sami neviete pomôcť, obráťte sa na našu kanceláriu a zbavte sa tak svojich problémov.  

 

 

Späť

Kontakt

Advokátska kancelária JUDr. Diana Hrončeková
Komenského 10E
Banská Bystrica
974 01

0915 811874

© 2015 Všetky práva vyhradené.

Vytvorené službou Webnode